VÝCHOVNÉ PORADENSTVO
Šikanovanie na školách
Šikanovanie (aj kyberšikanovanie) je prejavom sociálnej patológie, kde hlavným záujmom je cieľ niekomu ublížiť.Od jednoduchej agresie sa líši snahou ublížiť druhému a navyše ešte získať ľubovoľnú odmenu vo svoj prospech.
Akákoľvek definícia by mala obsahovať základné znaky, ako sú:
- Jasný úmysel ublížiť druhému, či už fyzicky alebo psychicky. Napr.: bitie, strkanie, krádeže peňazí a vecí, schovávanie a ničenie vecí, ale aj posmievanie, nadávanie a vylúčenie zo spoločnosti ostatných, zverejňovanie fotografií obete na sociálnych sieťach, posielanie správ, elektronická pošta útočiaca alebo ponižujúca...
- Útočníkom môže byť jedno dieťa alebo skupina detí
- Incidenty sú opakované. Jednorazová akcia sa väčšinou za šikanovanie nepovažuje.
- Nepomer síl medzi útočníkom a obeťou.
Prečo sa treba šikanovaním zaoberať?
- Deti majú svoje práva
- Šikanovanie existuje v každej sociálnej skupine
- Následky šikanovania sú vážne (nepozornosť na vyučovaní, psychosomatické ochorenia, záškoláctvo, depresie, úzkostné stavy, pokus o samovraždu)
- Následky môžu byť dlhodobé
- Šikanovanie je právne postihnuteľné
- Nevšímavosť napomáha útočníkom, prevencia sa skutočne vypláca
Priame prejavy:
- dieťa je otvorene prehliadané, odmietané a izolované, zosmiešňované na internete
- posmešné poznámky na adresu dieťaťa, ponižujúca prezývka, nadávky, ponižovanie, surové žarty na jeho účet (rozhodujúcim kritériom je, do akej miery je dieťa konkrétnou prezývkou, žartom a pod. zraniteľné)
- kritika dieťaťa, výčitky na jeho adresu podávané nepriateľským, nenávistným, pohŕdavým tónom
- príkazy od iných detí podávané panovačným tónom a skutočnosť, že sa im dieťa podriaďuje
- naháňanie, strkanie, rany, kopanie – i keď nie sú zvlášť silné, je nápadné, že obeť ich neodpláca
- bitky, v ktorých jeden z účastníkov je zreteľne slabší a snaží sa uniknúť (menšie deti niekedy s plačom)
Nepriame prejavy šikanovania
- dieťa je cez prestávky často osamotené, nemá kamarátov, ostatní o neho nejavia záujem
- cez prestávky sa zdržuje v blízkosti učiteľov
- prichádza neskoro na vyučovanie, vždy chodí všade ako posledný
- prichádza neskoro na vyučovanie, vždy zaostáva v triede, má nadmernú ospravedlnenú, prípadne i neospravedlnenú absenciu
- pri skupinových športoch býva často volené do skupiny medzi poslednými
- ak má prehovoriť pred triedou je neisté, ustráchané
- pôsobí smutne, nešťastne, stiesnene až depresívne, je plačlivé
- zhoršuje sa, niekedy náhle, jeho školský prospech, na vyučovaní je nesústredený
- jeho veci sú poškodené, znečistené, prípadne rozhádzané
- má znečistený, poškodený odev, odreniny, modriny, škrabance, rezné rany a pod., ktoré dieťa nedokáže uspokojivo vysvetliť
Jednotlivé priame, či nepriame známky nevypovedajú, že ide o šikanovanie. Dôležitú úlohu zohráva kontext vnútornej situácie, opakovanie a početnosť prejavov.
Ako pomáhať šikanovaným deťom ?
V rámci tradičnej pedagogickej odbornosti stratégia pomoci šikanovaným deťom zahŕňa nasledovné kroky:
- rozhovor s informátormi a obeťami o vonkajších prejavoch šikanovania
- vyhľadanie vhodných svedkov, o ktorých je predpoklad, že budú pravdivo opisovať situáciu šikanovania
- individuálne, prípadne konfrontačné rozhovory so svedkami (nesmie ísť o konfrontáciu obete a agresorov!)
- zaistenie ochrany obetiam (napr. bezpečný odchod domov zo školy)
- rozhovor s agresormi, prípadne konfrontácia medzi agresormi (nastupuje až v tom prípade, ak poznáme vonkajší obraz šikanovania a máme zhromaždené dôkazy)
- pedagóg nesmie u obeti šikanovania vyvolávať presvedčenie, že má na agresora v sebaobrane zaútočiť
- rozhovor s rodičmi obete aj agresora (nie spoločne)
- vo vážnych prípadoch fyzického ublíženia, upovedomiť políciu, detského pediatra
- kontaktovať pediatricko-psychologickú poradňu alebo centrum výchovnej a psychologickej prevencie
Čo s deťmi, ktoré šikanujú?
Ak sa snažíme pochopiť, prečo deti šikanujú, musíme rozlišovať medzi deťmi, ktoré chcú niekoho potrápiť iba krátkodobo, aby si ventilovali svoju okamžitú nespokojnosť, nepohodu, rozrušenie a medzi deťmi, ktoré chronicky šikanujú ostatných a ich správanie je narušené po všetkých stránkach. K šikanovaniu sa môže uchýliť i dieťa, ktoré si už muselo vytrpieť nejaké zlomyseľnosti od iných, alebo sa môže pokúšať o odplatu.
„Na rozdiel od klasického šikanovania, po kyberšikanovaní nezostávajú viditeľné stopy po ublížení. Ak sa obeť nezdôverí blízkym alebo nezakročia svedkovia, ťažko sa odhaľuje. Agresori sa sami nepriznajú a obete tiež taja, že sú kyberšikanované. Priznajú sa len v 1 prípade z 5, aj to keď už je situácia vyhrotená na maximum. Ak teda chceme bojovať s kyberšikanovaním, je potrebné sa zamerať práve na svedkov,“ hovorí psychológ Miroslav Kohuťár, ktorý je jedným z odborných spolupracovníkov na projekte http://kybersikanovanie.sk/.
V prípadoch ojedinelého šikanovania a miernych foriem šikanovania
- pokúste sa zachovať pokoj, zistite či šikanujúce dieťa nebolo v minulosti samo terčom šikanovania
- snažte sa vytvoriť atmosféru dôvery a zistiť fakty o tom, čo sa prihodilo
- ak sa vám podarí objaviť príčinu, vysvetlite dieťaťu, že chápete dôvody, ktoré ho k šikanovaniu viedli, ale na druhej strane zdôraznite, že konkrétne správanie nie je v žiadnom prípade prípustné
- vedieme dieťa k tomu, aby sa poškodenému ospravedlnilo a pokúsilo sa spôsobené škody nahradiť dobrými skutkami
- ubezpečte ho, že ho nepovažujete za zlomyseľného, ale naopak za dobré dieťa, nešetrite chválou za slušné správanie
- šikanovanie v žiadnom prípade neprejdeme mlčaním, ale je dôležité, aby sme problém v týchto prípadoch veľmi nezveličovali, niekedy, ak situácia nie je vážna, čas ju môže sám vyriešiť
V prípadoch dlho trvajúceho šikanovania
- vyjadríme zreteľný nesúhlas alebo hnev (napr. slovami ,,sklamal si ma”, ,,hnevám sa na teba”) s nasledujúcou zmenou správania voči danému žiakovi
- zdržíme žiaka v škole po vyučovaní
- vyžadujeme náhradu za poškodený alebo zničený predmet
- oznámime problém rodičom, trénerovi, príp. iným, na ktorých dieťaťu záleží
- oficiálna sťažnosť riaditeľovi školy
- oznámenie šikanovania na rodičovskom združení a na zhromaždení žiakov viacerých tried
- vylúčenie z výletu, príp. inej akcie, na ktorú sa dieťa teší
- zabezpečiť pobyt dieťaťa cez prestávky v blízkosti pedagóga
- pokarhanie, prípadne známka zo správania
- preloženie na inú školu
- vo veľmi vážnych a opakovaných prípadoch šikanovania oznámiť na polícii, požiadať ochrannú výchovu, príp. požiadať o umiestnenie agresora v diagnostickom ústave
Ako predchádzať šikanovaniu na školách?
Každá škola si musí vytvoriť a uviesť do každodenného života školy súbor pevných a reálne splniteľných opatrení a pravidiel, z ktorých je jasné, že šikanovanie sa nebude v žiadnom prípade tolerovať.
Pedagógovia majú viesť deti k tomu, že nikto by nemal:
- schvaľovať a odmeňovať agresívne správanie svojich spolužiakov
- odsudzovať menej sympatické deti a naopak prejavovať nekritickú obľubu niekoľkým sympatickým populárnym spolužiakom
- nemal mlčky prihliadať na nespravodlivý hnev a konanie, nečestné a povýšenecké správanie, ponižovanie druhých a využívanie slabosti druhých vo svoj prospech
- nechať sa ovplyvniť alebo presvedčiť tým, ktorý šikanuje, aby mlčal
- pripájať sa z pocitu strachu k tomu, kto šikanuje alebo k jeho parte
- posmievať sa slabšiemu spolužiakovi, niekomu, kto sa akokoľvek líši od ostatných, kto má iné názory a záujmy
- zostať ľahostajný k prejavom násilného správania
- nečinne sa prizerať a mlčať, ak sa stane svedkom šikanovania
Stratégia prevencie šikanovania
- Zameranie pozornosti na nových a nastupujúcich žiakov
- Skvalitnenie prestávok, zvyšovanie sebavedomia detí
- Zahrnutie problematiky šikanovania do učebných osnov
- Aplikácia intervenčného programu za pomoci pracovníkov CPPPaP
- Vypracovanie celoškolskej komplexnej stratégie
KDE ZOHNAŤ POMOC?
Linka detskej istoty 116 111
Detská linka záchrany 0800121212 (pracovné dni od 14, 00 – 20, 00 hodi.)
www.pomoc.sk – online chat alebo email: potrebujem@pomoc.sk
www.stopline.sk – nezákonný obsah